Preskocit navigáciu

Na patrole v UNFICYP


Na patrole v UNFICYP

Kde bolo, tam bolo... - tak sa začína nejedna slovenská rozprávka o zakliatej krajine. Prvý kontakt s nárazníkovou zónou sa nesie asi v tomto duchu. Miesto, kde divo rastie každé stebielko trávy, nik nezahrabe jamu na ceste, kovové náradie, ktorého sa ľudská ruka nedotkla už takmer 40 rokov a plot, ktorý oddeľuje bezpečné miesta od mínového poľa. Drevo dávno pohltila zem a zmenilo sa v prach.

A v tomto mieste sa denne po celých 24 hodín pohybuje motorizovaná patrolovacia hliadka, ktorá dbá na dodržiavanie poriadku, kontroluje povolenia na pohyb civilných osôb , zabraňuje vstupu poľovníkov do nárazníkovej zóny, ale predovšetkým dohliada na pevne stanovené pravidlá udržiavania Status Quo (dodržiavanie prímeria medzi znepriatelenými stranami).

„Pri toľkých službách mám v oku zafixovaný presný tvar a pozíciu veží tureckej pozorovacej hliadky, koľko vojakov sa v nej môže nachádzať, v akom čase prebieha striedanie. Presne to isté mám už v pamäti aj na gréckej strane. Turecké pozorovacie miesta sú pekne viditeľné, sú zreteľne označené ich vlajkami a dávajú nám zdvihnutím ruky často vedieť, že bdejú nad našou prácou. Sme v tomto priestore hosťami a tak sa musíme aj správať a zároveň vystupovať vojensky v súlade s pravidlami misie OSN. Grécke pozorovacie miesta sú ukryté a majú veľmi dobré maskovanie“, vysvetľuje postavenie veží, ktoré sa nachádzajú po stranách cesty, ktorou sa patrola pohybuje slob. Marek Handzuš, jeden z „patrolákov“. „Každej civilnej osobe musíme vysvetliť v angličtine, že sa nachádza v nebezpečnom prostredí a musí bezodkladne tento priestor opustiť. Máme vo svojom slovníku aj turecké alebo grécke základné frázy. Často pomôžu. Niekedy mám pocit, že pre ovečky je najlepšia tráva akurát v tomto priestore, najlepšie vtáčiky pre poľovníkov lietajú nad týmto územím a najlepšie miesta pre prechádzky sú v tomto tichom prostredí. Niekde v diaľke ma pozorujú dve ozbrojené zložky, ktoré kontrolujú moju prácu. Svoju prácu musíme robiť poctivo“, dopĺňa svoje rozprávanie a veľmi sústredene dodržiava predpísanú rýchlosť v priestore nárazníkovej zóny.

Pomaličky odbočuje na priestor bývalého trvale obsadeného pozorovacieho stanovišťa OSN. Vysielačkou v angličtine zahlási svoju pozíciu a jazda po patrolovacej trase pokračuje. „Samozrejme, mám plány do budúcnosti. Dúfam, že bude moja pozícia u ozbrojených síl v budúcnosti potrebná. Mám skúsenosti s prácou v zahraničí. Niekoľko rokov som pracoval vo Veľkej Británii aj so svojou priateľkou. Ona sa v civilnom sektore uplatnila ako prekladateľka a jej kariéra postupuje ďalej. Najbližším plánom po návrate z misie je svadba. Rád by som zostal a odslúžil ešte ďalší rok v misii. Som si však vedomý, že ukončením svojho pôsobenia v misii dám šancu a priestor aj iným vojakom z mojej vlasti,” a fotoaparátom zaznamenal pastiera oviec, ktorého upozornil na porušenie zákazu vstupu. Po návrate odovzdá fotografie operačnému dôstojníkovi, ktorý následne spracuje hlásenie pre nadriadený stupeň.

Po ukončení 6-hodinovej jazdy ho strieda ďalšia hliadka. Desiatnik Imrich Takáč s čatárom Tomášom Čulákom sa pomaličky pripravujú. Preberú základné informácie od predchádzajúcej hliadky a nasadajú do auta. Ešte pred odchodom mi však venujú trošku času a rozhovoria sa.

„Mal som veľký rešpekt, keď si grécki Cyprioti prišli uctiť pamiatku dňa, v ktorom podľa nich prišli o domovy. Bolo to veľké množstvo ľudí a mlčanie bolo najhrozivejšie. Niektorí mladší obyvatelia vykrikovali v ich rodnom jazyku. Keďže som im nerozumel, ticho som ich pozoroval a v duchu som veril, že sa všetko dobre skončí. Doma mám 8-mesačnú dcérku a verte mi, myslel som aj na ňu. Slovensko je mojím domovom. A tam by som ľuďom rozumel. Vedel by som, čo chcú alebo čo nechcú. Z pozície vojaka OSN v misii UNFICYP sa zdržiavame prejavov súhlasu alebo nesúhlasu. Sme nestranní hostia, ktorí musia rešpektovať všetko, čo sa deje. Samozrejme okrem porušovania pravidiel, na ktoré máme dohliadať!“, opisuje čat. Čulák  jeden z dní v hliadke.

„Nebolo to až také zlé. Ale každý máme iné pocity. Verili sme, že to dobre dopadne a boli sme pripravení zasiahnuť v prípade potreby. Starší obyvatelia nás rešpektujú. Vedia, že sme tu pre nich. V priestore, kde môžu obrábať svoje políčka zeme Vás zdvihnutím ruky vítajú, občas aj zakričia v angličtine zopár milých slov. Skôr mladšie ročníky, mladíci a deti, ktoré poznajú históriu už len z rozprávania svojich starých otcov, čosi vykrikujú. Vtedy neviete, aký bude ich ďalší krok alebo čo urobia. Ale po slušnom upozornení o nepovolenom vstupe poslúchnu a odídu preč“, dopĺňa des. Takáč, absolovent vysokej školy v odbore ekonómia. „Budúcnosť nám nie je známa. Uvidím, čo sa bude odohrávať v mojom útvare po návrate z misie. V prípade, ak nebudem spĺňať podmienky pre výkon služby profesionálneho vojaka, možno nájdem uplatnenie ako učiteľ v školstve. Práca v OS SR ma baví“, dokončí náš rozhovor a pomaličky nasadá do vozidla s označením UN.

Deň sa končí. Po 24-hodinovej službe je každý rád, že si môže dlhšie pospať. Ale o oddychu sa málo rozpráva. Pravidelne kontrolujú pozície, ktoré už nie sú trvale obsadené patrolou. Musia byť v poriadku a čistote. Odstraňujú nánosy blata a vyháňajú kŕdle holubov, ktoré si v chladných mesiacoch robia domov z opustených priestorov.

Cesta novej patroly smeruje na ďalšiu pozíciu OSN, tzv. Baywatch. Aj na mori existuje čiara, kde sa zastavil život v jednom momente. Samozrejme, len ten pohyb, ktorý je spôsobený ľudskou prítomnosťou. Voľná plavba lodí, plávanie, pohyb na športových, rybárskych a výletných člnoch končí presne niekoľko desiatok metrov pred miestom, kde z mora vystupujú viditeľné obrovské bóje a označujú začiatok hranice Tureckej republiky Severný Cyprus. Zákony sú rovnaké ako na pevnej zemi. V minulosti sa stávalo, že z tureckej pozície vyšiel hliadkujúci vojak a vystrelil niekoľko varovných výstrelov do vzduchu. Táto pozícia je predzvesťou, že vchádzate bez povolenia na cudzie územie. Dnes pri porušení zákazu vstupu plavidlom, patrola fotoaparátom zaznamenáva narušiteľa.

„Sudy, ktoré označujú začiatok umiestnenia bójí už na pobreží mora, zároveň označujú aj miesto patrolovacej pozície. Fotografovanie narušiteľa má svoje pravidlá. Predovšetkým musíme zaznamenať, že naozaj porušil zákaz vstupu. Na jednej z fotiek zreteľne vidno časť sudov OSN a smer plavby. Ak sa plavidlo dostane do tesnej blízkosti k tureckej strane, z neďalekého prístavu vyplávajú dve hliadkovacie lode na overenie prítomnosti daného plavidla. Narušiteľ bez povolenia vie, čo by nasledovalo. Hneď sa otáča a plaví sa do neutrálnych vôd alebo mimo zakázanej zóny”, približuje činnosť na pozícii voj. 2. st. Peter Hricko.

„Zišiel sa na jednom mieste dobrý kolektív. Niektoré zo záujmov máme spoločné - hlavne spánok“, zasmejeme sa dobrému vtipu a hneď pokračuje: „ale naša práca je o zodpovednosti. Doma som si mohol rozložiť svoju robotu na niekoľko dní. V patrole riešite veci ihneď. Páči sa mi, ako môžem v nárazníkovej zóne pomaličky jazdiť autom. Často sa stane, že sa v hliadke už spolu ani nerozprávame. Nie preto, že by sme nemali o čom. Ale krásne mlčíme. Teraz, keď nad tým rozmýšľam, moju prácu vidieť ihneď. Osoba, ktorej som vysvetlil, že musí opustiť priestor, ihneď odchádza. Jej odchod je vlastne výsledkom mojej práce".


3. strážna čata3. strážna čata3. strážna čata3. strážna čata3. strážna čata3. strážna čata3. strážna čata3. strážna čata3. strážna čata3. strážna čata3. strážna čata

Autor: SLOVCON UNFICYP , Foto: SLOVCON UNFICYP - Dátum: 13.02.2013
Čítanosť: 11953
Verzia pre tlač

Skočiť na menu


Share