Posledné dni na cyperskej misii nás presvedčili, že aj na zamrznutom mieste môže horieť. Mesto duchov Varosha - kedysi vychýrená turistická oblasť, dnes Famagusty prísne strážená časť tureckými vojakmi - zamrzla v čase desiatky rokov dozadu. V piatok sa slnku podarilo rozpáliť jej zanedbané a schátrané trávniky a strechy až tak, že viaceré väčšie či menšie požiare zamestnávali požiarnikov a vojakov do neskorých večerných hodín.

Slovenskí vojaci majú svoje pozície na strechách bývalých apartmánových domov, takže nebolo pre nich ťažké spozorovať oheň. O tom, že sa vytvárajú ohniská aj na strechách budov informovali požiarnikov práve oni. Miestni požiarnici a turecké vojská zvládali situáciu veľmi dobre, oheň zastavili 100 metrov od UN pozície. Aj tak sa nedalo vyhnúť vytváraniu malých požiarov v podstate kdekoľvek, keďže vietor tiež zohrával svoju úlohu. Palmy horeli ako zápalky do niekoľkých sekúnd. Zhorelo približne 30 percent oblasti.

Varosha má obmedzený prístup, priestory a aj svoje zdroje. Elektrický prúd napríklad čerpali z našej pozície PB 152. Tiež sa využili aj hasiace prístroje z UN pozícii. Väčšia časť slovenských vojakov bola z Varoshe preventívne evakuovaná. Tí, čo zostali na pozícii, naďalej monitorovali situáciu, spolupracovali s tureckými vojakmi v prípade potreby, a ešte v noci hasil slovenský vojak v službe novovzniknuté ohnisko.

Leteckú podporu napríklad poskytli aj Briti zo svojich suverénnych oblastí, ktoré im zostali na Cypre. Hasilo sa teda z každej strany.

V pohotovosti boli aj záchranári a ľudia z gréckej časti ostrova. Zhromaždili sa na okraji buffer zóny, dokonca oficiálne ponúkli svoju pomoc, lebo Varosha susedí s gréckym mestečkom Kato Derynia. Právom sa cítili ohrození. Oheň je veľmi krutý živel sám o sebe, nieto ešte medzi ostnatým plotom a mínovými poľami neďaleko.

Dôležité je však, že sa nikomu nič nestalo. A snáď za pár dní začne opäť voňať vzduch vo Varoshi morom, a nie popolom.