Život vojaka v operácii UNFICYP – 3. časť Ženijná čata

Ženijná čata je dislokovaná v Campe TATRY na veliteľstve operácie UNFICYP v Nikózii a pozostáva z troch družstiev, z ktorých má každé svoje špecifické zameranie. Nad ženijnou čatou je v rámci veliteľstva UNFICYP postavená funkcia vyššieho dôstojníka - Force Engineer Officer (FEO), ktorý sa zodpovedá priamo veliteľovi operácie UNFICYP. Táto funkcia je odborne nadriadená jednotke ženistov. Od septembra 2020 funkciu FEO vykonáva major Martin OCILKA. Okrem iného je zodpovedný za plánovanie a určovanie priority jednotlivých úloh stanovených pre jednotku, koordináciu úloh v rámci civilnej zložky ženijného oddelenia UNFICYP a ďalšími komponentmi misie. V neposlednom rade zabezpečuje plnú podporu pre plnenie úloh a obhajuje záujmy príslušníkov ženijnej čaty v spolupráci s veliteľom slovenského kontingentu. V prípade jeho neprítomnosti ho zastupuje jeho podriadený, príslušník srbských OS v hodnosti kapitán s podporou slovenského asistenta FEO rtm. Tomáša HRICA.

Od marca 2021 je veliteľom ženijnej čaty v operácii UNFICYP nadporučík Daniel SERVANSKÝ, ktorý je podľa jeho slov, s prácou a prístupom príslušníkov čaty spokojný. "Medzi hlavné úlohy, ktoré počas tohto roka naši ženisti plnili, spomeniem rekonštrukciu striech a interiérov budov v argentínskom aj slovenskom sektore, ktoré už boli v nevyhovujúcom stave. Vystavali sme oplotenie v nárazníkovej zóne Sektoru 2 v Nikózii, ktoré má za úlohu zabraňovať prechodu nelegálnych migrantov cez hraniu rozdelenej Nikózie a plnili sme ďalšie väčšie, či menšie práce spojené s opravami a rekonštrukciou objektov pod správou UNFICYP pre našich zahraničných ale aj slovenských kolegov v jednotlivých sektoroch“.

V týchto dňoch čata pokračuje v údržbe ciest v celej nárazníkovej zóne, pričom sa nevyhýba ani prácam v úzkych úsekoch horských svahoch pohoria Troodos, ktoré boli v minulosti miestami niekoľkých tragických dopravných nehôd. ,,Staviame nové veterné rukávy na heliportoch a naše stavebné družstvo práve vykonáva náročnú rekonštrukciu a výstavbu kontajnerových jednotiek patrolovacej základne PB126 v Pyle, ktorá je súčasťou slovenského Sektoru 4.“ Ako ďalej nadporučík SERVANSKÝ dodáva: ,,Denne pracujeme na množstve úloh, ktoré sú náročné nielen preto, že sú často viazané časovými termínmi, ale aj tým, že úlohy sú pre nás často nové a zároveň sú vykonávané aj v špecifických klimatických podmienkach. Teploty tu napríklad od júna do októbra často prekračujú 40ºC. Naši príslušníci však napriek všetkému denne dokazujú, že sú profesionáli na svojom mieste a na ich prácu dostávam len pozitívnu odozvu."

Stavebno-strojné družstvo disponuje strojníkmi ovládajúcimi techniku družstva, ako sú cestné valce, traktorbagre, buldozéry, žeriav, grader, nakladač, ťahač, či vyklápacie nákladné vozidlá. Od marca 2021 je veliteľom stavebno-strojného družstva čatár Marcel Richnavský. Úlohou družstva je najmä údržba patrolovacích ciest v nárazníkovej zóne, tiahnucej sa od Famagusty, cez Nikóziu, až po oblasti pohoria Troodos končiace pri pobreží v blízkosti mesta Kato Pyrgos v celkovej dĺžke 250 km.

Jedným z najskúsenejších príslušníkov družstva je des. Norbert NOCIAR, pre ktorého je súčasná misia na Cypre už štvrtou v poradí. "V stavebno-strojnom družstve plním funkciu strojník operátor a spolu s kolegami sa venujeme najmä opravám hliadkovacích ciest. ,,Každá misia, ktorej som sa tu zúčastnil bola niečím špecifická. Veľakrát má na život v misii vplyv zloženie kolektívu, aktuálna situácia v priestore nasadenia, či počasie. Počas predchádzajúcej rotácie sme tu napríklad mali daždivú zimu a urgentne sme museli opravovať cesty, v horskom teréne argentínskeho sektoru, ktoré boli vplyvom intenzívnych dažďov len ťažko prejazdné. Musím vyzdvihnúť hlavne snahu a iniciatívu nášho kolektívu, vďaka ktorým sme to všetci úspešne zvládli bez ujmy na zdraví. Čo sa týka tejto misie, dážď nás túto zimu väčšinou obchádzal, no rovnako ako na Slovensku, ani nás neobišla pandémia s Covidom-19, čo znamená, že aj tu musíme dodržiavať s tým súvisiace rôzne opatrenia."
Ďalším nemenej významným prvkom čaty je stavebné družstvo. Jeho veliteľom je v súčasnosti rotmajster Martin DRAGÚŇ, ktorý je v misii UNFICYP druhý krát. "Naše družstvo síce nedisponuje ťažkou ženijnou technikou, no máme tu tri nákladné vozidlá Mercedes Atego a príslušníkov v odbornostiach vodič, elektrikár, vodár, stolár, murár, zvárač, maliar či viazač bremien. Taká malá stavebná firma. Naše družstvo doposiaľ na tejto misii opravovalo strechy v Campe Generála Štefánika (CGS) v Sektore 4, telocvičňu v Campe Sant Martin (CSM) v argentínskom sektore či interiér karanténnych budov na veliteľstve misie v Nikózii. Ďalším a zatiaľ najväčším projektom je momentálne rekonštrukcia takmer polovice patrolovacej základne PB-126, kde sme vybudovali služobný veľkokapacitný kontajner pre služobno-administratívne potreby základne a pokračujeme vo výstavbe jedálenského a ubytovacieho kontajneru, ktoré poskytnú vyšší štandard a zvýšené kapacity ubytovania a stravovania ubytovaným slovenským vojakom. Okrem iného vykonávame elektrikárske, vodoinštalačné a ďalšie údržbárske práce v budovách a zariadeniach patriacich UNFICYP vo všetkých sektoroch tu na ostrove.“

Ako rotmajster Martin DRAGÚŇ ďalej dodáva: ,,Aj keď máme v družstve zastúpené viaceré špecializácie, realita je taká, že pri našich úlohách sa nemôžme pozerať len na to, či je slovenský vojak elektrikár, strojník, alebo povedzme vodár. Všetci si navzájom musíme pomáhať a byť ako jeden tím, či už je to spomínaná rekonštrukcia striech, údržba zariadení či stavba korimekov. Mnohokrát na jednej úlohe spoločne pracujú príslušníci všetkých družstiev, pretože, ako sa vraví, všetci sme tu spoločne na jednej lodi."

Jedným z takýchto príkladov je aj desiatnik Marián WINDISCH. V misii UNFICYP je síce prvý krát, no má za sebou už aj pôsobenie v Kosove a Lotyšsku. Slová veliteľa družstva môže len potvrdiť. "Moja funkcia je vodič mechanik, no v predchádzajúcom období som bol veliteľom družstva poverený okrem iného aj obnovou strechy skladov v CGS a v súčasnosti naše družstvo plní úlohy výstavby ubytovacieho bloku na patrolovacej základni PB-126."

Netreba zabudnúť, že vyššie zmienená technika, používaná ženijnou čatou, musí byť okrem pravidelnej údržby aj servisovaná, a túto úlohu plní družstvo opráv pod velením rotného Mareka ZOBALU. Družstvo pozostáva zo štyroch príslušníkov a je aj ich zásluha, že technika čaty je pripravená na každodenné plnenie zverených úloh. Každodenne je v kontakte s oddelením prevádzky a opráv misie UNFICYP, zodpovedá za prevádzkyschopnosť techniky na čate a za kompletnú administratívnu činnosť v tejto oblasti. Ale nielen to. Tak ako aj jeho dvaja kolegovia, velitelia 1. a 2. družsva, jeho družstvo zdieľa tímového ducha a ak mu to jeho povinnosti dovolia, neváha vypomôcť s plnením úloh aj svojim kolegom. Tak ako to bolo napríklad pri demontáži sociálnych kontajnerov v Campe Sant Martin, údržbe Campu Generála Štefánika (CGS) a množstva prepravných úloh pre celkovú podporu činnosti ženijnej čaty.

Záverom slovami FEO, majora Martina OCILKU: ,, Každodenné plnenie stanovených úloh príslušníkov ženijnej čaty v misii UNFICYP dokazuje všetkým komponentom misie, aké náročné a zodpovedné úlohy sú slovenskí vojaci schopní vykonať. Obzvlášť v čase COVID-19, kde je využitie civilného personálu značne limitované a často sú naši vojaci poslednou možnosťou na splnenie úlohy v ženijnej oblasti. Som nesmierne rád, že v čase COVID-19 sa na plnenie ženijných operačných úloh sformovala jednotka, ktorá má tímového ducha, príslušníci jednotky rešpektujú svojich nadriadených a majú ich podporu. Všetko toto nám pomáha šíriť dobré meno slovenských ženistov a v neposlednom rade meno Slovenskej republiky v rámci misie UNFICYP''.