Nevšedné stretnutie rodákov a potomkov bývalej obce Turie Pole


Nevšedné stretnutie rodákov a potomkov bývalej obce Turie Pole
Nevšedné stretnutie rodákov a potomkov sa uskutočnilo v sobotu 11.8.2018 v lokalite bývalej obce Turie Pole a to 67 rokov po vysídlení. Za prísnych bezpečnostných opatrení vojenskej polície bol vymedzený priestor, v ktorom sa bolo možné pohybovať. Stretlo sa tu cca 100 ľudí roztrúsených po Slovensku. Tí, ktorí sa tu narodili – rodáci, ich potomkovia a blízki. Pamätajú si mnoho, niečo oni, ostatné z rozprávania rodičov, starých rodičov a to všetko zostalo v nich hlboko vryté.
          Program stretnutia uvádzala a komentovala Danka Labátová, rod. Beňová – priamy potomok z Turieho Pola. V príhovore evanjelického farára ThMgr. Jána Ďurovova, sme sa dozvedeli veľmi podstatnú, a možno ani nezdokumentovanú časť histórie, že napr. Turie Pole a Lešť boli akoby bašta evanjelickej cirkvi - ECAV . Jeho slová boli umocňované charizmou,  nádherným slovným a fyzickým prejavom – pán farár bol totiž oblečený v typickom mužskom kroji Turieho Poľa. Súčasne vykonal aj krátku evanjelickú pobožnosť a  spoločne sa zaspievala pieseň ,,Teba vďačne chválim Bože...“. Na jeho pokyn sme vzdali úctu zosnulým predkom minútou ticha. Dojemné chvíle sprítomňovala aj folklórny skupina Strháranka z Dolných a Horných Strhár. Pani Anna Viera Draková do svojho príhovoru citlivo zakomponovala aj prekrásne citáty predkov z Turieho Pola. Pri piesni ,,Hojže, Bože jak to bolí...“ ronili sa slzy a vlhli oči každému. Poďakovanie organizačnému tímu a  všetkým zúčastneným vyslovila Štefánia Selská.
Po tejto oficiálnej časti sme z priestorov bývalej farárovej „štepnice“ – záhrady, prešli  stredom bývalej dediny a položili venček, zapálili sviečku k pamätnej tabuli Turieho Poľa. Cestou zaznievali prerývané výroky rodákov, potomkov - z bolesti, bezmocnosti, veľkej krivdy a ľudskej tragédie: „...tam bola naša ulica... tam náš dom... tadiaľto sa išlo do kostola... tam bola žandárska stanica... tam studňa...“
            Spomienky, rozhovory, spoločné debaty, pokračovali pod vojenskými stanmi, pri guľáši, občerstvení a napečených dobrotách. Aj dobré počasie akoby zmierňovalo bolesť rán. Jednotlivci sa vybrali k ruinám kostola a cintorína, ale to všetko je tam len na plač! Malý prístupový priestor ohradený páskou vojenskej polície, umožnil vidieť len tie hrozné rozvaliny skál, ktoré sú prerastené stromami a zakonzervované machom. Do cintorína k jednotlivým hrobom cirkevníkov už nebol prístup, bolo tam nebezpečenstvo výbuchu z nevybuchnutej munície.
zbierkové predmety z múzeí boli vystavené aj na svetovej výstave v Prahe a na mnohých výstavách po Slovensku. Tento prejav a prezentácia elitnej kultúry turopoľcov, nech je aspoň miernou satisfakciou pre všetkých dotknutých, ktorí proti svojej vôli, násilne z ich domovov pred 67. rokmi vysťahovali. Nezabúdajte, buďte hrdí na jedinečnosť predkov!
 

Hruda rodnej zeme ako najcennejší pokladHruda rodnej zeme ako najcennejší pokladHruda rodnej zeme ako najcennejší pokladHruda rodnej zeme ako najcennejší pokladHruda rodnej zeme ako najcennejší pokladHruda rodnej zeme ako najcennejší pokladHruda rodnej zeme ako najcennejší pokladHruda rodnej zeme ako najcennejší pokladHruda rodnej zeme ako najcennejší pokladHruda rodnej zeme ako najcennejší pokladHruda rodnej zeme ako najcennejší pokladHruda rodnej zeme ako najcennejší pokladHruda rodnej zeme ako najcennejší pokladHruda rodnej zeme ako najcennejší poklad

Autor: Mgr. Emília Mázorová-aktív pamäti obce Turie Pole , Foto: autor - Dátum: 10.09.2018
Čítanosť: 2846
Verzia pre tlač

Skočiť na menu