Vojaci, hasiči a policajti hľadali cestu spod ľadu

Zamrznuté a zasnežené Slnečné jazerá v Senci sa 28. januára stali už po štrnásty raz miestom potápania pod ľadom. Podujatie nazvané „Ľad 2011“ organizuje Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Pezinku. Už tradične medzi piatimi desiatkami potápačov nechýbali ani zástupcovia ozbrojených síl Slovenskej republiky. V tomto roku to boli potápači zo seredského ženijného práporu.

„Teší ma, že aj takýmto spôsobom sa nám darí napĺňať dohodu o spolupráci medzi rezortmi obrany a vnútra. Pre obe zúčastnené strany je spoločný praktický výcvik potápačov v takýchto extrémnych zimných podmienkach prínosom. Potápači nadviazali aj osobné kontakty, vymenili si skúsenosti. Takýto výcvik ich lepšie pripravuje v prípade potreby spoločne zasahovať pri mimoriadnych udalostiach a záchrane životov a majetku našich občanov,“ s uspokojením konštatuje riaditeľ HaZZ v Pezinku plukovník Emil Moťovský.

Všetkých účastníkov, medzi ktorými okrem vojenských potápačov boli príslušníci krajských riaditeľstiev hasičského a záchranného zboru z Trnavy a Nitry, poriečneho oddielu Prezídia policajného zboru SR z Bratislavy a okresných riaditeľstiev HaZZ v Trenčíne, Pezinku a Senci, čakalo prekonanie stometrovej vzdialenosti pod ľadom, ktorý dosahoval hrúbku takmer 12 centimetrov. Potápači vždy po dvojiciach vstupovali do vody, ktorá mala hĺbku okolo piatich metrov a teplotu necelých troch stupňov cez vyrezaný štvorcový vstupný otvor. Upli sa pomocou karabíny na vodiace lano a postupne prekonávali predpísanú vzdialenosť. Zhruba v jej strede bol do ľadu vyrezaný trojuholníkový prechodný otvor, pri ktorom bol pripravený potápač v prípade potreby pomôcť dvojici pod vodou. Dvojice preplávali vzdialenosť za osem minút, tí rýchlejší, medzi ktorých patrili aj vojenskí potápači, aj za polovicu spomínaného času. Tesne pred vynorením v trojuholníkovom výstupnom otvore museli potápači urobiť bezpečnostnú dekompresnú zástavku.

V tomto roku na rozdiel od niektorých minulých nemuseli účastníci zamestnania prekonávať taký chlad. Boli len tri stupne pod nulou. Všetci zimné potápanie pod ľadom úspešne zvládli. Ukázali, že sú po odbornej, fyzickej i psychickej stránke dobre pripravení na plnenie úloh aj v takýchto zimných podmienkach. Veliteľ roty podpory velenia seredského práporu kapitán Slavomír Čmarada pripomína, že spoločnej akcie s hasičmi a policajtmi sa z útvaru zúčastnili príslušníci roty podpory velenia, 5. ženijnej odtarasovacej roty i 6. ženijnej roty.

Medzi vojenskými potápačmi bol aj skúsený odborník, mladší pomocník a zároveň inštruktor vojenského potápania rotný Michal Ščepko. Rodák zo Šale absolvoval potápačský výcvik nielen u nás, na Slovensku, ale aj v Belgicku, Chorvátsku a naposledy v USA. Tam úspešne ukončil kurz veliteľov ženijného vojska, ale ako prvý Slovák aj náročný výcvik legendárnych špeciálnych jednotiek amerického vojenského námorníctva SEAL v Kalifornii. Podľa neho je potápanie pod ľadom, na ktorom je navyše snehová pokrývka náročné na orientáciu a pohyb v uzatvorenom priestore, z ktorého sú možné len tri už spomínané „výlezy“. Spoločne s ním boli pod ľadom aj ďalší skúsení potápači čatár Vladimír Búda, desiatnik Ivan Stojanov a slobodník Juraj Kemláge. Najmenej praktických skúseností ma zatiaľ slobodník Dominik Valášek, ktorý je vojenským potápačom len od minulého roku. „Je to môj prvý zimný ponor pod ľadom seneckých jazier. Išlo to dobre. Viditeľnosť bola do jedného až jeden a pol metra. Voda bola teplejšia, ako vzduch. Len je potrebné si zvyknúť na tmu, nepanikáriť, postupne sa posúvať okolo vodiaceho lana vpred a spolupracovať s kolegom v dvojici,“ hovorí rodák zo Zelenča slobodník Valášek, ktorý má už aj skúsenosť z pôsobenia v operácii ISAF v Afganistane.