V slovenskej literatúre sú v priebehu času, od vzniku ČSR, knihy s vojenskou tematikou rôzneho zamerania, vážne i komické. Na knižnom trhu však chýba kniha klasického rozprávania z obdobia samostatnej Slovenskej republiky. S ohľadom na politické zmeny sa menila aj situácia v základnej vojenskej službe (ZVS), ktorá po postupnom skracovaní zanikla.

 Novela Maskáčové príbehy vznikla na základe biografických skutočností priebehu ZVS z roku 2001, okrem iného roku zničenia newyorských budov WTC. Novela sleduje dve línie. Vojenská sa vzťahuje na to, ako je mladý človek nečakane vtiahnutý z civilu do vojenského prostredia – dokonca špeciálneho – 5. pluku špeciálneho určenia v Žiline. Táto línia nie je len plejádou zaujímavých neštandardných situácií - opäť aj vážnych, aj komických: prijímačový výcvik, výsadkársky výcvik, prežitie v teréne, zoskoky a ich riziká ústiace do vážneho zranenia, ktorého príčiny sa odhaľujú len postupne. Je tiež výpoveďou o tom, že aj v zdanlivo „nanútenom“ prostredí sa dá nájsť niečo zmysluplné pre život. Druhá línia je osobná – ide o partnerské vzťahy mladých ľudí, poznačené dobovou tendenciou ich migrácie, v tomto prípade dievčaťa do USA a následnou konfrontáciou východu a západu.

 Napísaním novely sleduje jej autor tieto ciele: vznik diela vypovedajúceho, že aj ZVS mohla mať pre človeka osobný význam – nešlo len o „zabitý čas“; zachovať v literatúre kontinuitu diel s vojenskou tematikou; vznik diela s tematikou zániku povinnej vojenskej služby v slovenských dejinách – ide o neopakovateľnú udalosť a možnosť prostredníctvom diela porovnať túto tematiku v rôznych časových obdobiach.

 Autor knihy očakáva vhodnosť diela najmä pre čiateľskú cieľovú skupinu mladých ľudí 17 – 25 ročných, teda takých, ktorých by podobný reálny priebeh vojenského výcviku a partnerských vzťahov na diaľku čakal, keby ZVS nezanikla a starších čitateľov pre možnosť konfrontácie pomerov v ZVS a jej zásahu do súkromia v rôznych časových obdobiach.

 PaedDr. Bohdan Cagáň; nar. 1975; vzdelanie: 1990 – 1994 Gymnázium Nedožerského Prievidza; 1994 – 1999 Prešovská univerzita v Prešove – učiteľstvo slovenského jazyka a literatúry; od roku 1999 doposiaľ pôsobí ako stredoškolský učiteľ slovenského jazyka a literatúry v Gymnáziu Nedožerského v Prievidzi, ďalej práca s mládežou v oblasti autorskej tvorby – účasti v literárnych súťažiach, organizovanie projektu PEN klubu v škole. V roku 2001 absolvoval Základnú vojenskú službu v žilinskom 5. pluku špeciálneho určenia ako prieskumník výsadkár a dosiahol hodnosť podporučík v zálohe. Pre absenciu knihy na slovenskom trhu s tematikou vojenčiny z obdobia samostatnej Slovenskej republiky a konca ZVS na Slovensku napísal novelu Maskáčové príbehy.

 Knihu ilustrovala nápaditými perokresbami Eva Baloghová.

 Vydavateľom knihy je vydavateľstvo PRO z Banskej Bystrice.