Domov
Mapa stránok
VYHLADÁVANIE
Kalendár udalostí
| Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |
|---|---|---|---|---|---|---|
| 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 |
| 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 |
| 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 |
| 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 |
| 29 | 30 | 31 |
Spomienka na obete vojen a ozbrojených konfliktov
Zvonením zvona a slovami z piesne „ Na flámskych poliach“, dnes začala pietna spomienka obetiam vojen a ozbrojených konfliktov na trenčianskom mestskom cintoríne, v blízkosti srbského vojenského cintorína.
Presne o jedenástej hodine a jedenástej minúte veliteľ pozemných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky a zároveň veliteľ trenčianskej posádky brigádny generál Ondřej Novosad spolu s primátor mesta Trenčín Richardom Rybníčkom ako aj s členmi klubu generálov, vojnových veteránov, Slovenského zväzu proti fašistických bojovníkov a ďalšími hosťami, vzdali hold všetkým tým, ktorí prišli o svoje životy počas ozbrojených konfliktov. Po príhovore primátora mesta a duchovnom slove poručíka Ondreja Rišiaňa vojenského dekana, veliteľ pozemných síl, primátor mesta a ďalší hostia v sprievode detí z neďalekej školy, položili vence padlým vojakom.
11. november nie je náhodne považovaný za Deň vojnových veteránov – hrdinov, ktorí padli na bojiskách svetových vojen za slobodu a mier. Je to deň, kedy pred 97. rokmi došlo vo francúzskom Compiégne k podpísaniu dohody o prímerí a ukončení prvej svetovej vojny. Bezprostredne po jej skončení bol tento deň vyhlásený za Deň vojnových veteránov.
Vojnoví veteráni prijali prvýkrát červený mak ako symbol úcty vojnovým obetiam už v roku 1920. Tento symbol sa objavil v básni kanadského lekára Johna McCrea „Na flámskych poliach“. Červený mak z jeho básne je obrazom preliatej krvi na svetových bojiskách a dodnes je symbolom Dňa vojnových veteránov pri spomienkových stretnutiach. Pripnutím kvetu na odev ľudia vyjadrujú úctu a spomienku padlým vojakom.
Text : Na flámskych poliach
Na poliach flámskych kvitnú maky divé,
rad za radom lemujú biele kríže clivé.
Tu ležíme. Na oblohe škovránky statočne
svoju pieseň spievajú, hukotom zbraní
pod nimi neprestajne rušenú.
My už však nevstaneme a je to možno zdanie,
že včera ešte žili sme, milovali a boli milovaní.
Teraz len ticho ležíme na tejto flámskej pláni.
Náš boj však zasa iní prevezmú.
Do vašich rúk dáme svoju pochodeň
a vy ju neste v diaľ. Ak by Vám zhasla,
spomeňte si na náš žiaľ,
že sme tu padli zbytočne.
Len divé maky červené ďalej rastú
na poliach flámskych.
